Pri potulkách po sociálnych sietiach som narazil na krásnu osobu. Zvláštnú, nevšednú a fotografovanú na každom kroku. Ale pritom tak milo očarujúcu.
Tento post je venovaný pocitu. Pocitu z albumu. Fotografií. Cesty a spoznávaní. Dúfam, že budete mať ten istý zážitok ako ja. Sledujte ruksak. Jediný záchytný bod v cudzom svete. Skoro odcudzený. Všade prítomný a plný istoty návratu. Listuje, užívajte a snívajte .. niekedy netreba slová .. stačí otvoriť srdce a
Prechádzka ulicou ticha. Tehla urýchlená gravitačnou studňou zrýchľuje na maximálku, brzdenú len trením vzduchu. Prvý dotyk mäkkého tkaniva s tvrdým predmetom pálenej hliny je zdrvujúci. Nádeje rozpadávajúce a striekajúce po okolí vzácnu tekutinu opúšťa vedomie. Nenávratne stratené, konečná.
Dalo by sa niečo robiť? Zmeniť scenár? Dosadiť iných hercov? Pravdepodobnosť padajúceho hovna je istá. Životné role sú rovnaké. Doba je iná? Nie. Iba zrýchľuje. Film ktorý pozeráme spomalene, či zrýchlene nikdy nebude mať iný dej. Kto nám píše veľký scenár? Prečo 5 minútové oneskorenie zachraňuje životy a niekde ich berie?
Veľa otázok a iba jedna odpoveď.
Ži tak ako chceš. Nakoniec si aj tak nikto nespomenie .. kvety uschnuté vo váze ktorú celoročne dopĺňa dážď .. odlupujúca sa farba na studenom kameni .. scenár dopísaný .. odohral malú hru v podaní samého seba .. zmenil málo či veľa ..
nikto nevie .. nikto nepozná master scenár ..
V dnešnej dobe sa medzi rýchlo kvasenými celebritkami ťažko hľadá žena, ktorá zaujme, motivuje a ničí v jednom nádychu. Lucia Troyská však existuje. Jej úsmev spôsobuje ľahkú intoxikáciu nadmerného množstva dopamínu. Jej pohladenie zanecháva stopy zúrivého zápasu.
Vrytá do pamäte mnohých. Smutných. Jej nevšedne prirodzená krása nedokonalosti vzbudzuje ich nádej úspechu. Povzbudivý smiech v očiach nevinného mačiatka. Ak by mala herečka jej prirodzenosť a vlohy na umelecké stvárnenie ranenej labute či bengálskeho tigra, mohla by si soškami Oskara vyložiť chodník.
Len málokto má možnosť ohrevu na piedestáli oblúbenia. Jej chute sú však vrtkavé a možný pád sa nezhojí nikdy. Lucia Troyská láka i trestá. Pohľad do jej ženskosti páli a zbavuje rozumu. V posteli suka, v kuchyni gazdiná a v spoločnosti dáma.
Kto na to má? Nemyslím finančne. Finančne prekvapuje sama. Myslím. Tak psychicky. Kto dokáže celý deň žonglovať s motorovou pílou v klietke hladného leva? Jediná chybička potrestaná končatinou. A pokiaľ viem, nedorastajú.
Tak ako srdce nedorastie po obeti Lucii Trojskej ..
Vôňa kávy v ruke. Lenivé tóny. Králik opúšťa noru.
Žmúrim oknom na Biskupický zázrak. Mestská dedina sa prebúdza do nového dňa.
Vzduchom prúdi Jar, mojou dušou. Prvým teplým slnkom.
Úsmev na perách..
viem, že bude najlepšíí ..
Županovo sadám k počítaču a túlam sa minulosťou. Všetko čo mi kedy vadilo sa odzrkadľuje v stúpajúcej nálade nostalgie. Nie je miera kreativity ktorú by som mohol použiť na svoju nespokojnosť. Raz mi otec povedal príbeh o nespokojnom rodičovi, dcéra prišla domov s turkom, že sa ide vydávať. Rodič vehementne proti. O mesiac neskor prišla dcéra s arabom. Už aj Turek mu voňal viacej.
Nepáči sa ti čo máš? Uvidíme či sa ti bude páčiť to horšie. Je len paradoxom, že po odmietnutí prichádza to horšie. To aby mohlo prísť to lepšie? Čo je lepšie, čo je horšie. Máš čas vyskúšať všetky možnosti? Áno ale to v inom poste.
Aby som bol konkrétny. Nepáčilo sa mi, že ex pracovala do 22.00. Kreativita domáca, nebol čas na spoločný život. Bola práca. Všetko sa zdalo nepríjemné. Nútené. V hlave viac výkričníkov ako v slohovej práci záškoláka. Postel plná otázok a výčitiek. Nebolo úniku.
Sedím a pamätám to pekné. Ten smiech. Tie bžunky. Zaľúbené pohľady. Večerné pohladenia aj keď vedela, že ma budí. Zmiešané s nevôľou vložiť sa do vzťahu naplno. Prestať pátrať po minulosti. Žiť. Teraz.
Máš pocit, že si po kolená v sračkách? Počkaj si mesiac. Budeš ich kloktať.
Dôležité je žiť naplno. Žiaden negativizmus. Strhávam župan a vrhnem sa na susedu. Dúfam, že to prežije. Nie je najmladšia ..
Plačem nad množstvom slov generovaných našim rečovým centrom. Ukájam sa nad možnosťami kombinácii náhodných spojení. Celý deň počúvam pesničky rozkoše. Kde sa podela realizácia. Kde sa podel celý svet činov?
Skáčem z témy na tému. Mením smer rozhovoru. Páči sa mi úprimnosť muža. Ten jednoduchý chlap ti povie do xichtu čo si myslí. Čo chce spraviť, akým spôsobom a väčšinou sa tak aj stane. Nemohli sme si dovoliť počas evolúcie podávať klamlivé informácie. Kto ojebal, cítil ostrú bolesť smrti vo svojom zadku.
Žena v rámci udržania rodinného krbu vytvárala bájne spojenia nezlučiteľného kruhu. Tu šplechla to, tam zas inakô. Vyžívala sa v intrigách a krutých príbehoch.
Som už na prášky z čisto ženského kolektívu. Každý deň iný príbeh od inej autorky s prívlastkom “zaručene” pravdivý. Grécka mytológia nemá toľko kladných a záporných hrdinov koľko kráť sa ja objavujem v predstavách kolegýň. Cieľ je jasný. Nebiť chrumkavý, ale byť dobrým zdrojom príbehov.
Idem si ja pofúkať svoje neľudské ego. A zajtra, žiadne činy. Všetko len ďalší nekončiaci príbeh.
Máš pocit, že by som sa len otriasol a šiel cestou ďalej? Máš pocit, že náš cieľ nemá konca-kraja? Mýliš sa. Miluješ a znervóznieš. Nemáš pokoja na duši. A tvoje cesty sú smutné. Vedz však jedno. Sama sebou vyhráš túto bitvu. Silu máš na dva životy. Nemrhaj svoje ja na zlé sny. Zobuď sa a ľúb žiť. Radosť v život ti nosí ja. Tak už prebuď svoje ty.
Prosto ..
Ľúbi ťa.
Pred dlhou dobou som dostal banán. Nevedel som vtedy aký významný artefakt som obdržal. Darovala mi ho prvá priateľka. Ale odhliadajúc od vtipného zamerania daru som onedlho pochopil jeho silu. A následne silu ľudskej myšlienky. Priania sa menia na skutočnosť. Tak ako kríž v správnych rukách mení utrpenie na radosť tak môj plyšový dar plní úlohu katalyzátora.
Prísavkou nalepený na zrkadle z času na čas spadne. Jednoducho sa odlepí a jeho nález na zemi je vždy predzvesťou zmeny. Ako to je možné? Prečo zrovna po páde? Upozornenie vyšších sfér? Či sila myšlienky jednotlivca túžiaca po zmene? Neviem príčinu, viem však dôsledok. Úžasná a trvácna zmena v mojom živote.
Banán spadol pred týždňom. Dnes o tretej hodine rannej som vymazal úžasne prerobený “nový” azet. Všetky fotky, profil, postu, email .. všetko letelo. Druhý v rade boli partneri, rande … stačilo .. od roku 2003 nespočetne prepísaných ľudských príbehov. Smiechu, sĺz a filozofie. Je čas sa pohnúť.
Ako Laco podotkol. – Už som zrelý na občiansky preukaz. -
Asi si ho zadovážim ..
Príbehy a postrehy si väčšinou čítam bez znalosti autorovej identity.
Nezaujíma ma údaj kto napísal akú myšlienku.
Dôležitá je myšlienka. Posolstvo.
Ako záleží kde a prečo myšlienka vznikla?
Nutnosť je šírenie dobrej myšlienky medzi dobrými ľuďmi.
Správny príbeh sa zopakuje a prerozpráva počas vekov na X krát.
Tak načo autor?
Biblia.
Správny príbeh v nesprávnych rukách…
.. Žena ..
.. hhh ..
.. a máš o zábavu postarané ..
.. už nemusíš Viac hľadať ..
.. Viac si dostal ženou ..
